Ako prísť k nehnuteľnosti proti vlastnej vôli

Samovoľná sublimácia hnuteľnej veci na nehnuteľnosť

Niektoré veci (hnuteľné či nehnuteľné) vyvolávajú celkom iný dojem v porovnaní s tým, aké v skutočnosti sú.  Platí to aj o autách. Myslíte si, že auto nemá nič spoločné s nehnuteľnosťami? Mýlite sa, a to „sakramensky“ :)

Široké kolesá, hlučný výfuk, značne vysoký posed, „aerostatický“ tvar karosérie (pozn.: opak tvaru aerodynamického), výbava kabíny s nespočetným kopcom gombíkov a silnou reprosústavou prenikajúcou aj cez zavreté dymové okná, preveľký výkon motora, to sú parametre, čo budia dojem moci. Teda ....aspoň v našich aj východnejších končinách :) Pod kapotou a povrchom sa však často skrývajú prekvapenia.

Bolo raz jedno vozidlo (kto vie, či nie aj dve, tri ... sedemdesiatsedem), ktoré, ako zákon káže, smerovalo na technickú a emisnú kontrolu. Pyšne osadený, dostatočne výkonný, značkou sa pýšiaci motor hrdo doviezol majiteľa až k stanici kontroly. „Keď necháš v technickom „dvdsaťkorunáčku“, tak Ti to prejde ako lusk...“ tak znela dobre mienená rada z pred pár dní, ktorú si mocný „akože developer“ v osedlanom naleštenom tátošovi zvučného mena vypočul od dlhoročného známeho, ktorý rozumie týmto „nehnuteľnostiam“ na ceste. „Čo ma tam po Tebe, víš gdo já som a na čom jazdím?“ povedal si chlapčok v motokrabici a suverénne odstavil auto na STK, kúpil si kávu do plastu v takmer vždy výhernom kávomate a posadil sa do kresla v čakárni. Usrkával kávu, listoval motoristický plátok a čakal medzi ostatnými pre neho menejcennými. Vtedy ešte netušil, že sa v krátkom slede udalostí stane vlastníkom nehnuteľnosti. Ako hovorí staré porekadlo, reťaz je vždy silná podľa svojho najslabšieho článku. Menej trvanlivé a materiálovo značne výrobcom „podcenené“ časti motora začali rozprávať svoj príbeh. Technici staníc STK a emisných kontrol s radosťou vytáčajú motory, aby dosiahli prechodnejšiu výfukovú sústavu, a tým aj lepšie emisné hodnoty motora. Je to radosť, keď vám v ušiach znie, osem-, desať- alebo nebodaj dvanásť-valec. V tomto prípade ale onen ľúbivý zvuk prerušil poddimenzovaný kľukový hriadeľ a rozhodol sa, že sa mu už v aute nepáči, tak sa tak nejak samovoľne vydal za značného potlesku (či „potresku“)  na cestu von z motora.

„Majiteľ vozidla BA-TUTÚT...“ ozvalo sa z okienka. „Vaše vozidlo kontrole nevyhovelo, páči sa kľúčik a doklady....“. 

Kto v to letné ráno mohol tušiť, že sa majiteľ auta stane v priebehu „kávopitia“ a navyše bez akéhokoľvek úsilia vlastníkom nehnuteľnosti?

A aké plynie poučenie? Niekedy aj malý trik dokáže veľké zázraky a aj zdanlivo nepodstatná rada sa môže vyplatiť. A aby toho nebolo málo, aj z veľkého motora môže vyletieť malá súčiastka, stojte preto pevne na zemi a ďaleko od motora :)

Legal disclaimer: „Akákoľvek zhoda prípadne podobnosť v evidenčnom čísle vozidla, značke TATATA TRAKTOR, v parcelnom čísle parkovacieho státia, stanici STK a menách vlastníkov alebo postáv či postavičiek, je čisto náhodná.“