Ako sa vydediť za života

Šťastná rodinka Divokých si v osemdesiatych rokoch onoho predošlého storočia pred miléniom okrem červenej škodovečky s lešteným chrómom, 3-izbového bytu na Petržalskom sídlisku a legendárneho oranžového vysávača zaobstarala aj dve ratolesti. Rok sa s rokom stretol a už bola jedna izba zaplavená krikom dvoch detí.

Roky plynuli ako voda v Gabčíkove, z detí vyrástli dospeláci a z rodičov sa stali čakatelia na starých rodičov. Hovorí sa, že kríza v partnerstve prichádza po dvoch rokoch, a potom v podstate nepredpokladane každú chvíľu, a výnimka z tohto pravidla sa neprejavila ani v tejto rodinke. Rozvod, delenie majetku, detí, kuchynského stola a kto vie, možno aj ten oranžový vysávač sa stal predmetom sporu či hádok.

Deti žalobkyni a byt na predaj. Tak znelo zjednodušene riešenie, ku ktorému dospeli Divokí. Keďže toho zlého nie je nikdy nadostač, ešte aj deti sa podali opačným smerom, jeden syn sa márne snažil začleniť do spoločnosti a drobnou kriminalitou sa od rodiny odcudzil a druhý so svojim priateľom preukázal úplne iný odklon tiež opačnou stranou. Mama Divoká ako hlava rodiny - voľakedy aj dnes -  kúpila byt! Výborne, povie si nestranný pozorovateľ. Konečne rozumné rozhodnutie a chladná hlava. No...kúpila... Tu bohužiaľ takmer začal smutný koniec. Mama Divoká po predaji pôvodného petržalského bytu utŕženú čiastku, v snahe aspoň nejak kompenzovať svoje nádeje vkladané do vzdelania detí, investovala nie až tak do nehnuteľností ako do svojho syna, ktorý s partnerom opustil katolícku rodinu a odišiel do stovežatého veľkomesta jazykovej príbuznosti v zahraničí. Realitná kancelária hladko zabezpečila kúpu bytu, pozemkov pod bytovým domom, odovzdanie kľúčov od schránky a všetky tak „dôležité“ úkony. Až na jeden - zrejme v tom čase pre všetkých ten najnepodstatnejší: Kto bude vlastníkom bytu? Bol ním synáčik Divoký. „Napíšeme tam syna, to bude najlepšie.“ „Áno, samozrejme, žiaden problém pani Divoká“, povedala realitná maklérka. Aká to rozvážna a predvídavá rada.

Či už z povahy priezviska hrdého vlastníka Divokého, či z iného popudu, sa všetko začalo presýpať ako piesky na Sahare. Mama Divoká sa po rokoch v práci odobrala na vytúžený dôchodok; mohla kŕmiť holuby alebo čítať literatúru, variť alebo len tak oddychovať a užívať si zaslúžené aj keď mizerné sociálne benefity, usporené za svojho aktívneho zamestnaneckého života. Mohla. Nemohlo by však dôjsť k tomu, že synáčik Divoký hnaný túžbou po vlastnom majetku v stovežatej metropole, ju z „vlastného“ bytu takmer deložoval. Áno, rodina je základ spoločnosti, majetok je však hnacím motorom, ktorý na ňu nehľadí.

Pani Divokú nakoniec nezachránili len naše služby a šikovnosť advokátov. Nie. Zachránila ju z veľkej miery aj náhoda. Napriek tomu, že sa pani Divoká za života doslova vydedila, chcela to práve náhoda, aby aspoň podstatnú časť svojej investície po rozvode poslala práve z účtu na účet, či platila v hotovosti, keď svojmu synovi takto nešťastne kúpila byt, ku ktorému nemala dostatočný vlastnícky ani iný vzťah, ba ani užívacie právo. Vydýchli sme si, babka Divoká dožije svoj dôchodok už spokojne, operácia sa podarila. Otázka je, či nebolo namieste realitnej kancelárie, ktorá jej kúpu bytu zabezpečovala, poučiť ju o tom, že existuje aj isté právo dožitia v nehnuteľnosti, ktoré bolo možné pri transakcii zriadiť v jej prospech alebo či nebolo namieste spísať závet, ktorým majetok mohla bezpečne odkázať svojmu vyvolenému synovi, ak už s ním takto chcela nakladať.

Máme jedno pravidlo, ktoré je nám sväté: Aj jedna - možno v danom čase nepodstatná, ale trefná rada - dokáže viac ako tisíce advokátov a stovky súdnych spisov. Volá sa to prevencia. Myslite na ňu vždy, či už pri rodine alebo nehnuteľnostiach, aj štedrosť má totižto svoje zákutia a tmavé stránky.

Legal disclaimer: „Akákoľvek zhoda či podobnosť v čísle bytu, parcelnom čísle pozemku, účele využitia pozemku, charakteristike pozemku, súpisnom čísle, druhu stavby, popise stavby, čísle listu vlastníctva, katastrálnom území, obci, okrese, majetkovej podstate, menách vlastníkov, oprávnených osôb ako aj v ich charakterových či osobných vlastnostiach, je čisto náhodná.“